Zhadzujem zo seba mníšsky habit,
bežím nahý uprostred nepoznanému.
Celý sa trasiem ,nie od zimí,
nie od pokory, mám horúčku
Bežím jej naproti ,aj keď viem,
že ma nepozná ja som z nej šialený.
Možno padnem pri je pohľade,
ako popol dávno zhorený,
a budem blúdiť v nekonečnom súžení...
Túžba ma však ženie spoznať ten cit,
ten pocit úkryty v ľúbení,
kráčať s očami v očiach,
niesť vášne pochodeň.
Už, už sa jej dotýkam,
Jej kvietky vo vlasoch
ma s nehou primajú,
tela dýchajú krv čo nemajú.
Pánty na WC lenivo zívajú...
Mňa porazí!
Strácajú sa v rumenci obrazy
bol to len bdelý sen,
tichý ton pred pieseň,
topiaci sa list v kaluži na jeseň.
Zajtra ,áno zajtra ráno ju určite
v škole pozdravím...
Posledná aktualizácia: 20. 11. 2009 05:22
Dátum vloženia 20. 11. 2009 05:17lajko71
Zajtra
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1815
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- niklíkov
začalo to sľubne ,ale potom to prechádzalo skôr do grotesky a to je škoda
20. 11. 2009 09:01 - rohlík
este tak prve tri strofy...potom sa to rozpadlo...a ku tradicnym nedostatkom(pre mna) pribudla tentoraz aj velmi trapna otrepana pointa
20. 11. 2009 11:26 - Ruža
mňa zabrzdilo hneď toto.... "bežím nahý uprostred nepoznanému."....akosi mi to nedáva zmysel ...ale asi len mne ...prepáč
20. 11. 2009 12:50 - lajko71 (napísal autor básne)
vďaka
20. 11. 2009 17:00