Maľoval obraz
maľoval kvet
videlo na ňom mráz
a odrážal sa v ňom svet...
Miloval ľudí..maľoval ich pravú tvár
nemal rád keď ho niekto súdil
za to, že nebol jedným z nás...
Na koho sa pozrel
videl čisté svetlo
aj keď to bola len zhasnutá svieca
videl čistý plameň
čo mu otvára tajnú komôrku srdca
Vkročil ...
a prechádzal sa po tepnách
zľahka si ľahol
a videl všetky jazvy
a pod nimi rôzne mená...
Spomínal a túžil po menách
túžil po ich nežných slovách
po slovách túžby
ktorá je nekonečná
no pre tie mená
skrotená...
Dátum vloženia 18. 11. 2009 22:16angels
Sám uprostred seba
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1508
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- niklíkov
začiatok velmi dobrý!!ale potom to upadalo do takého bezcielneho rozprávania
19. 11. 2009 07:54 - rohlík
presne ako vravi niklikov..to iste som siel napisat..ze to slo odnikial nikam
19. 11. 2009 08:23 - lajko71
... ...
19. 11. 2009 15:57 - lajko71
minule som sa nevyjadril lebo mi nápadne niekoho pripominala ,ale nie je pravda žeby tato báseň nemala zmysel,ja som citil ,že bola adresovaná presne jednej osobe ,bol to tvoj pohlad konštatovanie pravdy možno to niekomu unika ,ale mne nie a nazov ten sekol ako uliaty na nmnohých váčšina hlada rídze zlato ,a kvoli nemu je schopná udupať aký kolvek ... rozum a srdce su dve veci a niekedy si protirečia a my tomu hovorime. Láska .
21. 11. 2009 05:05 - angels (napísal autor básne)
niklíkov a rohlik dakujem
a lajko aj tebe a som rada že si ju pochopil ;)
29. 11. 2009 19:30 - lajko71
ano pochopil hned na prvy krát niekedy sice nechápem ale tu som to pochopil
29. 11. 2009 20:34