Basnicky.sk

Stalo sa,že čas sa skoro naplnil,
vánok šedý vlas mu jemne rozvlnil,
zrak už skoro pohasol
a srdcom chlad potriasol

tvár zostala vráskavá a bezzubá,
jak stará kôra, keď odpadne od duba,
pamäť dávno zabudla
keď vekom láska ubudla

už nechápal kde sú stratené brehy,
keď hruď sa vzdmula preplnením nehy,
keď ťažká ruka pohladí
puk, čo v žití ho nahradí

tu do mysle mu čistým hláskom zazvoní
jak cingot cválajúcich kopýt spod koní,
džavotanie,čo prinesie zabudnuté všetko.
Čo zahreje ho.A čuje jemné...dedko.