pomaly a neskrotne,
ticho čo zaplavilo ohne,
šíriac zkazu našho sveta,
štastie vsaje do seba...
ticho , ktoré nechceme počuť,
krik a potom náhle ticho,
to poznáme, všetko stíchlo.
len nádej v ludských srdciach žije,
svetielko jasné, neprebudené...
len kvapka daždu a či sneh.
len to môže zachrániť náš svet.
je neskoro, to je jasné,
všetka nádej rýchlo zhasne,
ked dochádza nám kyslík náš,
ked kvapku vodi stratí spraš.
slnko, čo predtým hrialo,
našu Zem spálilo,
ľadovcov už viac niet,
zomiera nám ten náš svet.
Ticho...a dalej nič.
máš ešte nádej, tak krič!
Dátum vloženia 17. 11. 2009 10:25sicreams 
Ticho...a potom nič.
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1570
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- sicreams (napísal autor básne)
ide o našu Zem, ktorá tu kvoli nášmu správaniu asi nebude dlho
17. 11. 2009 10:33 - line2403
myslienka sa mi paci..ale trocha viac by som sa pohrala..s versami ako
ticho ktore nechceme pocut
krik a potom nahle ticho
sa mi tam to ticho opakuje a mi to nesedi..
17. 11. 2009 16:11 - sicreams (napísal autor básne)
je to basen o tichu to preto, ale dakujem, možno tu basen ešte prerobím
18. 11. 2009 17:27