Basnicky.sk

Naboso ma šteklí tráva.
Listy stromov
vejú vo víre tvojich očí.
Slnko nám tu zanecháva
trochu zvláštny pocit
blúznenia.
Zase len ja, zase len ty.
My a karavan a dve deti
a jack-russel teriér atď.
A ďalšie lúče
s novými halucináciami.
Potrebujem dávku.
Cukru a sexu.
Vypisujem objednávku
na počasie.
Zajtra slnečno,
občas prehánky alebo búrky.
Vír tvojich očí znova rozhýbal listy.
Aj moje nohy im podľahli
a čoraz častejšie sa mi podlamujú.
Strácame zábrany.
Ja rozťahujem, ty prirážaš
a tráva ma už nešteklí len na chodidlách.
Mohla by svedčiť proti nám.
Hľadím na jej chvenie,
na trasúce sa lístky vo víre tvojich očí,
na halucinogénne slnečné lúče.
Konečne sme zaparkovali.
Podávaš mi kľúče
od našej Alice v krajine zázrakov.
Máme v nej všetko.
Cez more sĺz a more rozpakov
a more tvojich očí.
Slnko nám prináša trochu čudný pocit
sna v realite.
Na nohách sa už nevládzem udržať.
Aj ty si celý roztrasený.
Roztrasenou rukou mi kreslíš na telo
roztrasené obrázky.
Len tak, z vášne, z lásky.
A pýtaš sa, dokedy ťa ešte
budem milovať a zabúdať
a odprosovať a spomínať a utešovať.
Odpovedám, že zrejme dlhšie,
než by si chcel.
Z víru lístia na mňa hľadia tvoje oči
a hovoria, že pre teba
nič nie je dostatočne dlho.
Jeden za všetkých,
všetci za jedného,
my za nás.
Vo víre lístia vejú tvoje oči.
Verím im.
Môj muž.
Ja, tvoja žena.
Vírivosť je vyriešená.
Dôverou.