Zívajú plamienky v ohni,
chúdence driemoty ich zmohli.
Naberáš prstami tiene
slabnúceho tepla do dlani,
pokúšaš sa zohriať to čo už nepáli.
Ukladáš ich s nehou do darčekového balenia,
trblietavou mašľou ukrývaš cenu zlatého haliera.
Krb roztiahol paže,
na lícach sa ti roztápajú vločky rumenca,
usmieva sa tvár nemenná.
Dátum vloženia 14. 11. 2009 19:11lajko71 
Ako v jeseni zohriať jar?
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2129
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- sicreams
milé
14. 11. 2009 19:17 - lajko71 (napísal autor básne)
dakujem
14. 11. 2009 21:15 - milson5
fajn beriem prvu strofu... ale potom preco tak nepokracujes?
Naberáš tiene prstami
slabnúceho tepla do dlani,
pokúšaš sa zohriať to, to čo už nepáli.
/to :to: by som tam doplnil zvyraznuje tak pocit/
Ukladáš ich s nehou do darčekového balenia,
a s mašľou ukrývaš cenu zlatého haliera.
usmieva sa tvár nemenná ... nedopovedaj nechaj zaver trochu na citatela
14. 11. 2009 21:23 - lajko71 (napísal autor básne)
milson dakujem za radu ,len by som chcel vedieť čo si ty predstavuješ pod pojmom zlatý halier to som tam dal zamerne ,dakujem za komentár .
14. 11. 2009 21:40