nevládzem,
nepočítam ďalej tých tisíc čo nás delí ...
pýtam sa ťa,
mlčíš
a viem,
že keď vstúpim do dverí,
ty začneš ...
cítim to ...
bude to ako vždy ...
budeš--stále--rovnaký--
Dátum vloženia 8. 11. 2009 13:14Anikaa
ten istý
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1386
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- taraxa
Toto je málo. Prinúť ma zamyslieť sa, hm?
8. 11. 2009 13:28 - Anikaa (napísal autor básne)
nenapadá ma nič viac ... tak to cítim, tak málo citu, málo slov ... viac to nejde, lebo je to take stručné, skoro bezvýznamné a také isté ako on
8. 11. 2009 13:35 - taraxa
Nemala som na mysli množstvo. Aj troma veršami sa dá vyjadriť, čo cítiš. Ja tiež nemám rada siahodlhé básne. Skôr som mala na mysli obsah. Použi obrazy, metafory...nech čitateľ rozmýšľa, čo si chcela vyjadriť. Takto si nám len niečo oznámila a ja - ako čitateľ - som si z toho nič neodniesla. Nerezonuje to vo mne. Neviem, či som sa dostatočne vyjadrila. Niekedy si ani ja nerozumiem
8. 11. 2009 13:48 - Syber
...prvá polka sa mi celkom pozdáva... synonymický záver s názvom... už menej, ale je to smutné ako si chcela... predpokladám
9. 11. 2009 20:17