Vonku plno ľudí no v ich tvárach žiaden jas.
Obávané holictvo s názvom život kde vlasy padajú ako ľudské obete.
Hodiny ohlasujúce smrť pomaly i rýchlo tikajú v nás.
Preto sa ľudia radujte a smutné tváre so skríň ani nevyťahujte.
V rádiu ďalší zločin, vražda človeka.
Spravodajstvo nič iné ako zlú stránku nepozná.
Človek nie je zaujatý pokým sa zlého nelaká.
Prečo si všíma väčšinu zlého, prečo je to jediná úspešná politická strana?
A čo tak radosť uctievať?
Veď Boh nás predsa nestvoril pre slzy?
Žiadam vás o zahodenie masiek,
o niečo s čím by ste sa mohli ráno s úsmevom prebúdzať.
Človeka mnoho chýb mrzí.
No to nie je dôvod pre zahrabanie sa do tmy.
Majte odvahu prejaviť otvorene svoje city.
Keď viete že v samote trpíte, prečo ste tak ochotne sami?
Prečo si hlúpo nahovárate že nikoho nezaujímajú vaše pocity?
Dátum vloženia 4. 11. 2009 20:41Maťo_2
5
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1241
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti