Basnicky.sk

Keď plačem, viem že žijem...

Tá slza tečúca po líci
Vie všetko
o trápení
Prečo vlk smutne o polnoci vyje
Prečo aj krokodíl plače
Prečo usádza sa prach na polici
srdca
Prečo oťažieva
Prečo nechce biť už
Prečo už nechce byť

Tá slza solí mi tvár
premúdrelá večná
Všetko vie a nepovie nič
Steká...
Pritom vykresľuje
podstatu i tvar
Tých vecí

Dnes zaľúbenosť sladká
a zajtra je z lásky gýč

ešte pár takých sĺz
kým premenia sa ústa
na soľnú jaskyňu
prúdy strieborné a teplé
naplnia ju až po vrch
Ešte stihnú ešte srdce bije
ale zadrhávasa dych
zabudni všetkých dobrých
ale najprv zabudni tých zlých

Posledná slza
a môžem sa zadrhnúť od šťastia
Plytké šťastie od ktorého
steny jaskyne praskajú vo švíkoch
Smrťky zberali huby a majú len
satanov v košíkoch

Neskoro
Našla si slza obeť ďaľšiu
Cez slzy umrela mi práve duša
a predsa ešte žijem
Nasadím tvár novú - falošnú
hneď lepšie pasujem do sveta

je to pravda odveká
Nie city ale hmota robí človeka