Basnicky.sk

Zavrelo sa nebo v jednom dni,
keď hviezdy svietili a lampy ešte nezhasli.
Bola to rana ktorá otriasla cestou smrti,
stratila sa čiara z ľudskej ruky.

Vietor ťa sfúkol z cesty do neba,
aby Boh prijal ďalšieho anjela.
Ohluchol si od spevu vtákov,
zmizol z milióna ľudských zrakov.
Šmykol si sa v krutom svete,
stratil sa v hustej hmle,
už nikto ako ty nikdy nepríde.

Dážď sĺz pršal na tvrdé drevo,
vietor šľahal o vryté jeho meno.
Tiché vzlyky čiernych postáv hrali melódiu tmy,
až pokým hviezdy nezhasli.

Prebdené noci s mysľou v čase,
vnímať bolesť ktorá nevyhasne.
Odletel na jednom z krídel,
z miesta ktoré nenávidel.