Basnicky.sk

Macáá   Zobraziť/skryť lištu autora

Moja myseľ,moje srdce..

Kričíš ,nenávidíš či miluješ?
Je to smiešne že ťa nespoznávam,
Odchádzaš posledným spojom,so slzami ti mávam.
Poslední krát ťa vidím odchádzať s mojou láskou.Počuješ?:
Nedokážeš sa mi dívať do oči,
nedokážem ťa cítiť v náruči.

Stále môžeš vidieť moje srdce,
všetky tie rany zmiznú, keď ma držíš v objatí.
Všetky spomienky ťa držia pri mne.
Nedokážu sa odtrhnúť, aj keď sa to vo vesmíre stratí...

Spomeň si znova na mňa,ak je spôsob,
vidieť zas tvoj úsmev,nikdy neprestanem dúfať...
Chcem ťa objať a nikdy nepustiť,
Kamkoľvek ma to vezme si navždy v mojom srdci...

Kdekoľvek si, cítim svet ktorý je okolo teba,
Kdekoľvek si, poznám tvoju závislosť a tvoja sloboda...

Cítim len chlad,
ten strach,
keď prechádzaš mnou
Cítiš moju túžbu s tebou...

Všetko zmizne, len tie črepy ostanú,
Viem že sa nič nedá už napraviť.
či je to mnou či tebou ,
viem že by sme sa mali prestať snažiť.

Rozhodila sa mi myseľ,
uteká pred spomienkami.
Hádže nás na smrteľnú postel.
Mohla byť tá nenávisť medzi nami?
Povedz mi mám ťa nenávidieť,
či milovať?
Vravíš že ja som tu tou chybnou,
moje slová,bolestivé
a ja som tou chladnou...
čo robíš? Nepreukážem ti žiadnu milosť,
voči tebe mám do teraz slabosť.
čo robíš? Pozri sa ako sa to všetko rozpadá,
a ja som ostala tá chladná..

Milujem ťa, že mi srdce tou bolesťou práska,
môžeš mi prosím odpustiť že sa nevzdávam?
Všetok ten čas sa ťa nedotkol a tá bolesť ma trestá
Prečo si ma zanechal za tebou ? ten boj si vzdal...

Počúvaj ten výkrik bolesti,
budem tomu čeliť
pretože to je jedná z možnosti
to čo miluješ stratiť.

Teraz viem čo som bez teba , nedokážem sa pozrieť
na to ako má to ničí, to čomu som sa smiala.
Otvoriť oči. A zistiť že som to nezvládla.
Nechám tu lásku spojenú s nenávisťou vrieť!

Vziať ma od do mňa nechceš,nenávidím všetko to čím som sa stala,
stratila som sa v neviazanom svete sama,
som otvorená z toho klamstva
a ja ten boj nevzdávam ...

Vzal si mi úsmev a privlastnil si ho,
som k tebe krutá,
bez citov , s nenávisťou a slepou.
Tá zmätenosť ma zhltá.
Skúšam zabudnúť,
ale bez Teba necítim vôbec nič.
A tak bežím za tebou a kričím,
kričím tvoje meno že si tým,
vďaka čomu dýcham.
To čo rada vidím...

Črepy zo mňa sú príliš ostré na to aby sa vrátili späť,
sú príliš malé na teba , aby im na niekom záležalo.
Klam mi, tak ako si to dokázal a presvedč ma o tom aby ma to zničilo.
Presvedč ma, že som bola len chorá a zbláznená..si späť...
Zaujíma ma že prečo ma nemiluješ,
že to zmizlo ... chcem počut prepáč že neveril si a nedôveruješ...

Rozhodila sa mi myseľ,
uteká pred spomienkami.
Hádže nás na smrteľnú postel.
Mohla byť tá nenávisť medzi nami?
Povedz mi mám ťa nenávidieť,
či milovať?
Vravíš že ja som tu tou chybnou,
moje slová,bolestivé
a ja som tou chladnou...
čo robíš? Nepreukážem ti žiadnu milosť,
voči tebe mám do teraz slabosť.
čo robíš? Pozri sa ako sa to všetko rozpadá,
a ja som ostala tá chladná.....

Ničí ma to vo vnutry že ťa nemôžem už mať,
Bez tvojej masky kde sa pred do mnou už skryješ?
A tak naďalej žiješ tú svoju lož
Odmietaš vidieť, zapieraš ma.

Chcem vedieť prečo? prečo volám tvoje meno cez slzy?
Prečo si vedel ,že ja dojdem a čakal že ťa objímem ?
V mojom srdci naďalej vidím že otvoríš dvere,
a všetko napravíš a vezmeš do úst moje meno s tvojím spoločne...
Dátum vloženia 31. 10. 2009 21:23
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1553
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre