Basnicky.sk

Prisadol si si ku mne,a slzy v očiach si mal,
nevinne si sa na mna pozrel a pousmial..
Spýtal si sa ma,prečo ten život je tak tažký a strašne bojí,
že si zranený a zbytý,ako by si bojoval v neúprosnom boji.
Ja som na teba len mlčky hľadela a nevedela čo ti mám ktomu povedať,
nevedela som ako sa mám ktebe zachovať.
Tvoje trápenie by sa dalo aj krájať ako veľmi to steba padalo,
ale úlava žiadna,a na teba to ešte väčmi sadalo..
Prosila som ťa aby si neplakal a nebol už viac smutný,
no ty si vstal a pomaly odchádzal..
Kráčal si smerom dolu k rieke kde si chcel zahodiť to najcenejšie čo si mal,
v tej chvíli si bol rozhodnutý,a bohu si svoj život dal..
Ja som tam len nemo stála a plakala,kričala,volal o pomoc,
no nikto neprichádzal,ved bola strašná noc..
Nikto ma nepočul nehladiac nato že si mi pred očami umieral,
no dakujem,to je jediné čo si mi povedal...
A tak si ma opustil a ani si netušil že som to ja,tá čo sa kvôli tebe už dlho trápila,
Tá čo kvôli tebe hlúposti robila..
Pustila som ťa,položila na zem,
spadla na kolená a povedala ,,ja už takto dalej nevládzem,,.
A preto som sa hodila tma,kde si sa topil ty sám,
a bola štastná že naveky ťa pri sebe už mám....