Tieň nočných, tmavých, pouličných lámp
na prašnú cestu hádže žiaľ.
Vietor vŕzgal, pískal, zaháňal sa,
no predsa hlásky nevydal.
Zopár tichých, dlhých krokov pochybných,
túla sa krajom.
Nejeden tulák si už
osudné peklo pomýlil s rajom.
Niekoľko tichých, pustých nocí
nevidel žiadnu živú tvár.
Len cítil tajomný chlad,
to keď havran sadal stromom na konár.
Túla sa nocou a ani netuší,
čo jeho kroky z diali sleduje.
Tulák bez mena krajinou pustou
ticho putuje.
Dátum vloženia 27. 10. 2009 19:44Frogi
TULÁK
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1219
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti