Basnicky.sk

Gilotína



Nežný vánok zadul do pahreby,
rozpálil tlejúce uhlíky,
boli to sladké chvíle,
sťa rozpúšťajúce sa v ústach cukríky.

Rozbúrene more , pokojná hladina ,
pokojný prístav, zradná hlbina.

Nádej do bezpečia ramien zložila ,
ich sila ju nežne hladila ,
na hrúd plnú lásky privila.

Po prvýkrát na mori búrka zúrila ,
more vlny napína ,
dúha mlčky vlny pokrčene žehlila .

V krbe horí oheň , nespokojné uhlíky skáču,
plamene tie horia nezaplačú..

Hniezdočko lásky pripravené,
výčitky časom unavené.

Hádžeš topiacemu sa záchrany pas ,
lež márne nemá chuť žiť, zlyhal pokus ho zachrániť.

Láska oheň zažína ,
sklamanie ho zhasína .

Láska je gilotína čo ti hlavu zotína..