Uprostred sirej zeme
ruže puk vztýčil svoju krásu
uprostred ničoho
v popole anjel zasial spásu.
Na prostej túžbe
túžbe po nehe
kojila sa vášeň,
city bezbrehé.
Z chladného hrobu
duch padlého kričí
ruky má krvavé
koreň červeň tichú ničí
v nej márna snaha požehnať to málo,
to semienko nádeje čo v hĺbke klíči.
V srdci naveky
no len vietor hladí
a tak peklom im je,
že mali sa radi.
To čo sám boh rozdelil
nik už nespojí.
Prekliate nebesá!
Veď chceli byť len svoji!
Dátum vloženia 19. 10. 2009 17:03DePerte
Spolu
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1267
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti