Prečo sa tu , v čase osvety mračí?
Keď len stačí pozrieť sa za hory.
Kde ten smradľavý záblesk dňom,
nocou ,neustále zvnútra tlačí...
Zlá ruka siaha ti na hlavu,
kúsok po kúsku vyťahuje ti
tu zakuklenú slávu.
Sláčikom prejdem po strunách života.
Nech výjavy stočia sa do víru.
Ja sa stretnem s anjelom uprostred.
Pobozká ma svojou nežnou nahotou.
Zostria sa mi zmysly , sedíme v objatí
konečne spoznám tú dlho nepočutú
pieseň aj keď len v snoch...
Prečo mám pocit spádu?
Nemalo by to byť naopak?
Sám sebe nedovolím vybehnúť na pole.
Očistiť sa zvnútra.
Je ešte čas na zmenu?
Spomienky svetlé putujú mi v pochmúrne
ja teraz s mojou hlavou zhasnutou snažím
sa nahmatať sviece nových dôb.
Len či to je možné...
Dátum vloženia 17. 10. 2009 14:57superstruna
Pochmúrno
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 1816
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- superstruna (napísal autor básne)
Velmy prekombinované ja viem
17. 10. 2009 15:10