Basnicky.sk

Pýtala som sa kariet mnoho krát,
Má ma na svete niekto rád?

A karty stále mlčali....
No plamienky nádeje stále blčali..

Deň čo deň sedím
A na karty lásky pozerám,
Či sa niektorá z nich ozve,
A skríkne „ja mám ťa rad“

Možno je to len v mojich predstavách..
Predstavy, o nekonečných nočných hrách...

Hrách šťastia, lásky a zvádzania...

Hra zo slovíčkami,
Ako v reštaurácií kde ješ paličkami...


Nevieš sa trafiť no čo už...
možno sa ti otlačí z mojich úst,
Na golier...rúž

Po ňom ma spoznáš...

Rúž plný odtieňov dúhových..
Čo sa ti vryje do hlavy..
Potom pred tebou budem stáť v šatách rúžových
..budeš si myslieť že sníš...

Dotkneš sa ich..
Pomaly padajú..
Medzi prstami...,
Ako vánok sa ti hojdajú..

...

Zrazu nevieš čo sa deje,
Možno ťa práve moje telo hreje...

Chceš ma zachytiť no ja stále padám..
A teba v Mojej krajinke ešte hľadám...

No ty keď ráno svitne,
Vysvetľuješ si tú noc ako sen
A tie kvietka čo kvitli práve..
Zostali tam,
Úplne samé...

Všetko sa raz konči...
Niečo dobré a niečo zlé...

...

No život sa podobá aj tak len k tvrdej hre...