Večer vždy ladí s mojími myšlienkami,
súhlasí so mnou, zanedbaný,
spolu sme zvodne odhodlaný,
urobím to aspoň raz pre seba.
Už dávno cítim tvoje slabé miesta
to prijať viem,
je hlúposť vnímať, čokoľvek.
S podvodným úsmevom prijímam zbytky,
kopírujúc karasa v akváriu života,
som únik,
som cesta von.
V zúfalom proteste už len krivý smiech...nemilovaná...
Dátum vloženia 7. 10. 2009 22:33obezitka
Živočíšna obrana.
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2097
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- taraxa
aaa...tak, dalo sa...Vyslovene mi vadil karas. S akýmsi nehmatateľným zvyškom ma dosť vytrhol.
8. 10. 2009 12:31 - obezitka (napísal autor básne)
ak si predstavíš ako sa správa karas v akvárku/požierač splodín/tak ťa to nielen vytrhne ... mne je z neho zle... ...
Ďakujem za komentík...
8. 10. 2009 12:52