Basnicky.sk

Dáš dodýchať svetlu
a zažneš vôňou.

Skloním tvár
..potláčam chvenie
schovávam dlane
utkané ľadovou niťou.

Najprv len krehko
popučíš dychom
úlomky plexiskla
odfúkneš preč,

odopneš triašku
čo uhryzla telo
objatia prijímam
len pokojne.

V saténe noci
uväzníš priadze,
ochutnáš pery
len mäkkosť v nich tlie.

Ospalo zblízka,
pokožkou vnímam
metronóm bytia
pod nánosom šiat,

však Nedotknem sa ťa.

Si odtlačkom
do vyliatej tmy
čo spáli zas prvý lúč.

Posledná aktualizácia: 23. 10. 2009 23:15