Keď sa zazrieme na vôkol,
stále ta istá monotónnosť .
Stále tie isté vchody a východy
do „bytoviek“.
Čo tak zmeniť započaté cesty?
Stočiť sa viac do svojich predstáv
o krásne , bytí , „zhnití“?
Veď číhajú hneď za rohom rozplynuté
jak obloha hviezd, ktorá nás núti hľadieť...
...do neznáma
Nech sa hviezdna obloha pozrie na teba,
schúleného vo svojich útrobách.
Nech ti zošle modrý lúč priamo do vnemov.
Nech ta nabudí na znovuzrodenie tvojich bytostí.
A nech príde:
Keď sa zazrieme na vôkol , tá prostá
tónina, uspávanka, ktorá ti zase zošle horké sny.
Nech si každý obráti stránku v svojom živote...
Na stránku o novom živote.
Veď vymýšľame lebo rozmýšľame...
Tak rozmýšľajme aby sme „vymýšľali“...
Dátum vloženia 3. 10. 2009 11:12superstruna
Pochopenie samého seba
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1295
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- papillon
pekné rozjímanie, umelecký zážitok síce nie taký ako myšlienka sama, ale fajn pre mňa..
3. 10. 2009 11:18 - superstruna (napísal autor básne)
Danke ššššn...
3. 10. 2009 11:23 - Knappo
úžasná báseň myšlienka nemá chybu a sformovanie tak isto nie je nič čo by mi tam vadilo skvostné!!
3. 10. 2009 11:28 - wwweslo
zo začiatku zaujímavé ale koniec to pokazil...
3. 10. 2009 12:34