Basnicky.sk

Aurora  Zobraziť/skryť lištu autora

Simonettin pribeh

... (uryvok)

... Prečítala si ho 10 krát. A ide sa zbázniť. Nekonečný nepokoj. Veľký ako Amerika, ako Tichý oceán, krutý ako Antarktída, horúci ako Sahara. Už nevie, čo ma robiť. Tápe, padá, hľadá a znova sa topí. To - niečo zvláštne, čo jej chýba nevie pomenovať. Ani nechce? Boji sa zobrať život do svojich rúk... Zmysly su napäté ako na strunách, riešenie nikdy nepríde. Lenže dokedy može? Hrať?
Niekedy ma pocit vlákna ... ťahá, ťahá, ale...

Chladí... srdce, myšlienky, pery... svedomie. Húkajú sirény, niekde horí. Je to blízko, je to v nej. Minuli ju... asi horí aj inde, nevytočila to správne číslo. Nevedia o nej. Už nemá telefónny zoznam z dávnych čias. A ešte pred chvíľou mal zázračnú moc.

Oči ju neposlúchajú, skúšajú nebezpečenstvo, vyberajú si všetko zakázané, a naschvál konkretizujú každú ilúziu do blaznivých podôb reality. Je stratená. Má všetko a ničí to. Leto nebolo ešte nikdy také kruté... Bola šťastná. Pri zvuku tých bubienkov, ktoré vždy rozplynú všetky problémy a odnesú ju do raja. Rytmus sa mieša s jej krvou, sladká krv prúdi do srdca a spôsobuje extázu bez zaváhania, orgazmus, ktorý trvá celé hodiny, neutichajúci pocit šťastia, radosti...
Je magická, čaruje a kúzla spolu s omamnými nápojmi lásky a leskom kvapôčiek potu na opálených telách urobia ilúziu dokonalosti pri tom správnom pohybe dvoch
ešte neznámych...
Dátum vloženia 1. 10. 2009 21:31
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2600
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nickmyname49

    Zaujalo...

    1. 10. 2009 22:30
  2. rohlík

    da sa

    2. 10. 2009 09:59
  3. Aurora (napísal autor básne)

    vdaka... je to uz moja vykopavka, ale hodila som to do areny, nech viem na com som

    2. 10. 2009 20:48