Basnicky.sk

Prázdna ulica pozoruje ticho.
s chladom na tvári sa prechádzam
medzi úlomkami svojho šťastia.
Hľadím na vyzlečené stromy
chvejúce sa v jesennom smútku.

Moje prsty zachytávajú
v tom slanom počasí dotyky spomienok.
Mŕtve šťastie neoživím svätenou soľou,
čo vyviera mi z duše.

Myšlienky sprievodkyne mysľou
snívajú ten sen,
cítim tvoju dávnu vôňu,

farebný motýľ prelieta z kvetu na kvet
patrí mi aj nepatrí
a vraj nikdy nebude.

Navždy si mi dal svoje farby.
túžobne ťa chcem zachytiť,
ty letíš do minulosti,
ako myšlienka, že si stále pri mne.