Basnicky.sk

Občas je život trochu zvláštny,
dejú sa v ňom aj krásne veci,
o 1 takej chcem porozprávať v tejto reči,
preto z tej lásky veniec sa vije,
a píše na list pár veršov poézie.
Úplne náhodou On zbadal jemný profil,
a svetlo vrhnuté na ľúbeznej lícnej kosti,
v tom okamihu jednu vec pochopil.

Vedel že, sa mu vryla do jeho „hladnej“ sýtosti,
Ona zatiaľ nevedela, že v ňom láska pučí,
ale jednako si iba 1 vec prial,
a preto držal jej hmlový obraz v náručí
a neodvážil sa dýchnuť aby ju dychom neodvial,
potom jeho ruka chytila ruku čo sa ho dotkla ľahko,
zdvihol oči bola to ona a mal chuť povedať zlatko..
na stisk prstov jej odpovedali trochu kŕčovite.

Ale potom zostali v dlani mäkké,
trochu horúce a nehybné,
kráčal potom s pohľadom upretým do zeme.

Zrazu okolo neho zavadil mäkko holub krídlami,
mal pocit, že preletel úsmev okolo a on nedrieme,
obzrel sa a prešla okolo tíško ako krokom laním.