Na zem ma zlomil, posledný úder,
moje city a lásku teraz si pýtaš?
Zmoknuté oči, na tričku tvôj púder,
Je už len hnev, to všetko čo čítaš!
Telefón neberieš, hľadám ťa po meste,
Strach mám ísť okolo, však kde si to cítim.
Stretnem ťa s ním, keď odchádzaš po ceste,
Spoza sĺz bolesti, za ruku ťa chytím.
Môžeš mi odpustiť? túliš sa nesmelo,
Predstava stratiť ťa, bozky a ruky.
nechcem žiť bez teba, veď to tak bolelo,
Možno čas vylieči, však budú to muky.
Dátum vloženia 19. 9. 2009 21:30phillip
Môžeš
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1420
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- taraxa
Zlaté to bolo a neviem prečo mi to nepokazili ani tie lacné rýmy
20. 9. 2009 12:05