Zaspávala a z očí jej striekali mraky
každý deň
každý
... /smel/
a nikto jej nepodal ruku
osameli
v rozpletaní nahádzaných sľubov
Dnes bude prvý raz bez mrakov
štebotali z rán
poulične
... /nasýtené ruky/
a beznádej slova križovala obloha
svojím
bledomodrým pozývaním domov
.
/Dá sa zabunúť na šelesť mrakov?/
Posledná aktualizácia: 19. 9. 2009 19:00
Dátum vloženia 19. 9. 2009 18:56minus5
toto nie je báseň, len pohľad cez plece
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1452
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti