Na viečka padá
závoj ťažkého dňa,
telo leží ako
bez duše
Kľúč ktorý pasoval
do jeho zámku
leží spadnutý
na dne neistoty
pozeráš ako z neho
odchádza posledný
kúsok jeho ja
snažíš sa ho aspoň
zachytiť
v pavúčích sieťach
posplietať posledné
roztrhané nite
no je zabudnutý
V kazajke a strachu,
padá do útrob
špiny a prachu
no asi to tak chcel
Vtedy keď ho nik nevidel,
pomaly odišiel
opustený,sám
niekde k výšinám
Dátum vloženia 11. 9. 2009 21:33mystery
On...
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1384
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti