.
po jednom
zobrali palice do rúk
a zoradení
ako vycvičená armáda
útočili na teba
čo na tom
že to boli malé deti
ich útoky
ťa
viac než stokrát zasiahli
palicami
kameňmi
za to že si im stál v ceste
hlava nehlava
s úsmevom na tvárach
zraňujú všetko
i cez mŕtvoli
a keby mohli
zasiahli by aj zelené nebo
ktoré presvitá
na okrojach
tvojho plášťa ako koruna
či svätožiara
zatiaľ ťa medzi seba neprijali
ani vtáci
ani svätí
asi preto že si v srdci hnedý
.
ako mučeník
trpezlivo
znášaš všetky rany
a odpúšťaš nedočkavým
ich dobre mierené
viny
nechcú ťa spoznať...
nechcú ťa vidieť bez pichliačov
otvoreného
bez kúska nenávisti
voči nim
ako sa dávaš
za pokrm všetkým hladovým
nechajte ich!
.
veď sú to len deti
čo hravo
bijú
zraňujú a lámu
živé konáre stromu
trpíš...
a ešte budeš dlho
lebo nedozreli načas
tvoje gaštany
Dátum vloženia 11. 9. 2009 07:08minus5
ešte nedozreli
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1239
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Ruža
...
11. 9. 2009 12:21 - kristinaa
ako sa dávaš
pokrm všetkých hladných-
Tu som Pane s ťažkým krokom
obyčajná
plynúca po prachu zeme
s mocnou silou
času, ktorý si stvoril.
A si to Ty , ktorý ide
s blatom mojich vín
keď musíš ísť
v sivom daždi
s vôňou ebenu
premožený
zmätene hľadám
*
Smäd po láske
Chcel som ju poznať viac než svoj svet
nádej je lepšia ako môj chlieb
za krátky čas hľadáš ma v tme
môj úsmev v hĺbke už dávno len tlie
súdiš len mysľou a kde srdce tápa
všetko čo vidíš časom sa stráca
..tak požičala som si aj verše od zafiho a jeho viery
možno mi odpustíš čas mojich snov
možno sa zjavíš a bude tam stáť len On...ako sa dajú pospájať myšlienky ..pre mňa veľmi veľmi fajn
12. 9. 2009 13:02 - Lilien
uz dlho som necitala tak vystiznu a konecne poriadknu mozno akoby basen...na mna to urobilo velky dojem mne sa to neskutocne paci naozaj...hlavne ten koniec...take mam najradsej
29. 9. 2009 15:12