Ak kľačíš na kolenách,
ak nevidíš raj,
prídem ti na pomoc,
Stačí ... len zavolaj.
Aj keď to nevidíš,
pre teba tu som,
poskytnem úkryt ako,
pred dažďom strom.
Pofúkam rany,
odvejem hnev,
budem ťa brániť,
ako mláďatá lev.
Netúžim po inom,
len ti rozumieť,
tak veľmi chcem,
pretrhnúť sieť...
Odfúknuť hmlu,
nechať slnko tlieť
a všetky tiene,
nechať odletieť.
Je to v silách?
mojich či tvojich?
Čakám čo naše
slová spojí.
Spájajú sa od iných,
spájajú sa ľahko.
Len tie naše ...
tým ide to ťažko.
Kým na to čakám,
smútok tu znie,
čakám kým noc,
preruší svitanie.
Na svitaní spoveď,
osamotení, ten ty a ja,
nechaj tiecť slová,
rozumieme si obaja.
Dátum vloženia 9. 9. 2009 00:52tigricatko
ROZUMIEŤ
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2383
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- minus5
mna to nejako nebavi
9. 9. 2009 11:16 - Madragon Davos
mňa to vôbec nebaví
9. 9. 2009 16:13 - tigricatko (napísal autor básne)
a mna to bavi :P a hlavne viem, komu to je a preco to je, pre mna je hlavne to.
11. 9. 2009 21:44