Stačí, že si blízko, všetko je hneď lepšie.
Vnímam to tu zmysluplnejšie a krajšie.
A zase sú to ľudia ktorí ma rozplakali,
no nie len tí,
i ja som si na vine.
Veď oni to ani nevedeli,
o čom to celé vlastne je.
Netušili ako veľmi ma to dostane.
Nie, oni nevedeli, že to myslím vážne,
brali to všetko ľahko,
ako keď niekto zažne.
No teraz to nie je ľahké ani pre toho,
o kom to je.
Veľmi som ho nútila do toho,
čo on nevedel, či chce.
Nedala som mu čas,
ktorý som aj ja chcela, a nie raz.
Hlúpo som sa zachovala,
a aj preto som takto dopadla.
Pýtaš sa : "ako tak?"
tak, že teraz píšem túto báseň,
slzy mi stekajú na papier
a všetky pekné momenty sa mi v hlave nejak zasekli.
Vidím len jeho tvár,
všade a vždy.
Je so mnou noc, i deň každý.
Len jeho tvár, úsmev, a reč v hlave mám,
môžem ísť ďaleko preč,
nikdy to nestrácam.
Jeden verš v mojom srdci leží :
"Láska, ty zomrieš, ja pôjdem s tebou preč"
Pretože stále si mojím,
či nechceš a či chceš.
Posledná aktualizácia: 8. 9. 2009 20:33
Dátum vloženia 1. 9. 2009 01:00ovca
Dávny Príbeh
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1613
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti