Basnicky.sk

Z hĺbky duše vynára sa túžba,
Túžba tam niekde ukrytá,
Po láske, nehe, šťastí, vášni,
Ktorá v nej dávno bola zabitá.

Už prešlo toľko chvíľ,
Už uschli všetky slzy,
So zármutkom šla toľko míľ,
Nie je tu nik, koho to mrzí.

Ostala sama uprostred bludiska,
Uprostred všetkých možnosti ciest,
Pozrela na život z každého hľadiska,
Možnosť odpustenia v predstavách niet.

Kamenná tvár a oči plné chladu,
Je ako bábka bez ducha,
Skupenstvo srdca prirovnáva k ľadu,
Nedokáže milovať, splnila sa predtucha.

Smer jej života zrazu stratil cieľ,
Teraz len nemo pozerá do strán,
Všade vidí plno nahých tiel,
Ktoré rozožiera kŕdeľ vrán.

Nahé telá predstavujú trpiaci
A vrany tých, čo trpieť nás nútia,
Z trpiacich už dávno nie sú veriaci,
Teraz len sami s bolesťou blúdia.

Ona je silná a tak sa nevzdáva,
Berie svoj osud pevne do dlaní,
Teraz sa ona s nimi zahráva,
Robí z nich všetkých bezbranných.

Nepozná milosť ani ľútosť,
Veď oni ich tiež nepoznali,
Je to všetko len ľudská hlúposť
Keď v podvodoch sa predbiehali.

A tak raz všetko bude pusté
Zo slovníka sa vytratí pojem mier
Keď neskryjeme dravé čeľuste
A nevzdáme sa krutých hier.