Máš ju tam
každý jeden deň,
v nádherných očiach
ztrápený tieň.
Postavil si svet
na tej tvári,
tak ako ja
žijem pre teba,
nechala ťa
ty na kolenách,
prosil,
zosmiešňoval.
To,
čo je pre mňa všetkým,
bez čoho nedýcham,
tvoja láska
už zničená.
Nie je miesto
bez spomienky,
každá moja veta
mení sa jej tónom.
Trpím,
tisíc krát viac,
si stále slepý,
pomaly ma zabíjaš.
V kŕči strachu,
čakám na ozvenu,
už teraz bolí,
rana ktorú nezacelíš.
Hrám za teba,
nebudeš figúrkou,
postarám sa
o našu budúcnosť.
Dátum vloženia 26. 8. 2009 16:45MilesAway
Nekonečná prvá?
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1222
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- jonqa
každým veršom ako to šlo dole dole dole tak akoby to bolo také vzlykanie z akejsi telenovely...ee
26. 8. 2009 19:55 - Jano1351
ja by som to ukončil veršom: "už zničená"...to potom bolo také viac-menej o ničom...ale tak, prvá polovica sa mi páči
26. 8. 2009 20:08 - Minuska
nomm niektore verse sa tam nerimuju ale je super!!.....nabuduce sa ti urcite podari
26. 8. 2009 20:51 - rohlík
mna to prestalo bavit akonahle som uvidel ten prvy rym (den,tien)
27. 8. 2009 11:28