Hľa,
zrod vo mne jasný jak slnce,
chmúrne temno ziskrilo vo mne
som bohom, sto chutí vo men durce,
myslím zas,raz znova skladám česť pane!
Jasná iskra ustaje,
v pamäti utkvie nastálo,
mojím znovuzrodom novotu saje,
česť jej!,nikdy nebude jej málo....
Pohľady súc nepustia ta o krok zas,
iba rúchom tajomstva cítim opäť mráz...
Nechcel som,opäť pocit "byť", neoplatí
sa naďalej tak uzavreto žiť.
Moja strana žiar jasnú auru!, zas ten pocit
ustálený,cítim vo mne mňa, zas ma zavrú...
Dátum vloženia 21. 8. 2009 09:34superstruna 
V zlatých putách
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1317
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- superstruna (napísal autor básne)
sorry za tú POSTMODERNOSŤ ale musel som
21. 8. 2009 09:35 - rohlík
uff..asi sem davas diela s velmi sirokou casovou skalou napisania...toto mi nic nehovori...jedine ak parodia na nabubrele basne minulych storoci
21. 8. 2009 13:10 - superstruna (napísal autor básne)
Máš pravdu pôsobí to tak , ako si nás oboznámil...ale v hĺbke duše cítim nejasno že či fakt sa už dnešok nedokáže vysporiadať s niečim "iným" mne to pripadá ako keby si odvrhol napr. Antona Bernoláka alebo Štúrovcov a myslis si ze vdaka komu rozpravas po slovensky???
Ale je to paródia to uznávam len sa trosku zamyslajte citatelia!
21. 8. 2009 18:18