Zhorela nám nádej,
na ohnisku svetov,
zhorela nám nádej,
plná náruč kvetov.
Už plačú popolové nebesá...
Plačú trpkým smiechom sĺz,
vytápajú mestá,
nedá sa odtiaľto ujsť,
pod rúchom popola je cesta,
ktorou máme ísť.
Trošku viac empatie,
veď kde sa stratil raj?
Pod popolom hnije
a my hnijeme s ním.
Zameťme si popol z duší,
nechajme tie kvety rásť
Aj svet dýchať musí,
prestaňme si vence klásť
na náhrobky svojich dní,
veď ak niekto ničí,
my nemusíme s ním.
Zahasme oheň,
nech viac už nehorí,
dovoľme nádeji,
nech nám raj obnoví.
A plakať prestanú popolové nebesá...
Dátum vloženia 17. 12. 2005 11:52mikuška 
Nepáľme nádej
Básnička je vložená v kategórii Priania
Počet zobrazení básne 2977
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. annita
jo this is super!great a vsetko okolo toho.....take peknucke....no co ti povedat ty moja hviezda
18. 12. 2005 11:43 - nereg. mika
ze hviezda
18. 12. 2005 16:28 - nereg. marihuannita
normalne mam dojem, ze piseme takou podobnou formou.... len nie jednoducho ani aabb
20. 12. 2005 11:44 - Domqua
no pekne no..co viac dodat..niet slov...na náhrobky svojich dní,
veď ak niekto ničí,
my nemusíme s ním...krasny rym....
23. 12. 2005 22:58