Basnicky.sk

milson5  Zobraziť/skryť lištu autora

verím v jediného Boha ... sú to títo

odpustenie

nechali ma raneného napospas - a ty si chcel aby som ich miloval
ukradli mi srdce, dotyk dlane - a ty si chcel aby som ich miloval
odkopli ma na poslednú koľaj - a ja som sa plazil aby som ich miloval

súdržnosť

mala ľahký odev a v rukách dieťa, čo hriala svojím dychom - a nikto tu pre ňu nebol
mala odvahu nežobrala o almužnu, len tam tak stála - a nikto tam pre ňu nebol
mala uplakané oči a v srdci veľkú dieru - a jedine obloha vedela koľko ešte vydrží

a nádej

nevybrali si nás len tak z vreca - dal nám ich on šitý na mieru
nevybrali sme si toľko utrpenia - dal nám ich on vraj z lásky
nevybrali nás lebo sme nemali nádej - ale preto aby jeho dary nespadli dole

každý každého opustil - okrem jeho odpustenia, súdržnosti a nádeje

on nás našiel
nakŕmil
a zaodel do svojho plášťa - aby nám nebola zima
Dátum vloženia 7. 8. 2009 07:59
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1307
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. bobo31

    Nejak podobne to cítim tiež.

    7. 8. 2009 11:11
  2. Ruža

    hmmmm.....

    9. 8. 2009 18:45
  3. kristinaa

    ...

    on nás našiel
    nakŕmil
    a zaodel do svojho plášťa - aby nám nebola zima ...
    v búrkach a zbesilom hrmení tvoja mladosť
    srdce sa bleskami zahráva veľmi rado
    aké nádherné zážitky pre básnikov
    na lásku mení sa bodľačie mračná vzdychov
    citujem Veigl Š....ako sa to hodí ...to čo snažíš sa nám odovzdať ...úprimné ...Milan ...

    15. 8. 2009 12:27