Basnicky.sk

Vidíš; vidíš že si chýbame?

Dobre, tvárme sa že nie;
ale tá túžba, tá tu stále znie.
túžba teba vo mne cítiť;
nie, nemôžem sa mýliť.

Nezazlievam. Stále sa ti darí!

Tváriť sa šťastne, kým sa dívajú.
Ale dobre vieme, oni ťa nepoznajú.
Ešte uznávajú vás dvoch krásu,
tú tvoju preživšiu myslenú spásu.

Ale náznaky v letmých dotykoch...

už týždeň oddolávame sebe,
fajn, ale či sa to ešte vôbec vstrebe?
To smutné, ale voľné bytie bez,
bez teba. Ále! Vzal to des!

Vážne si veľmi chýbame!

Neboj, prepúšťam to ako sito;
Áno! Mažem správy, želáš si to.
Chápem ťa, tie tvoje náznaky,
spomienky na bozk, to sú tie príznaky.

Ževraj taký horúci,

povedala si to ty!
Premáhali ťa vraj mrákoty;
chvela si sa okamihom vášne.
A vieš, to sme sa dotkli len vlažne...

Len tak chvíľovo...

však si chcela skúsiť ochutnať.
A teraz je ten pocit v očiach znať,
cítime ho, sklápame zrak,
keď prechádzame okolo v snách.

Viem! Teraz nemôžeš moju lásku,

tie náznaky ale vnímam,
naše krátke dotyky; snívam,
snívam o tom že hádam raz,
raz to v sebe premôžeš zas.

Prelomíš ten strach,

určite veľký; ako moje pochopenie.
A či len príde vytriezvenie?!
Pravdaže sa máme radi, áno;
Pšššt! Tak tešme sa na nové ráno.