Myšlienky ožiarené bleskom,
zarývajú sa na tento papier.
Premočené dažďom,
plynú z mojich pier.
Tisíce myšlienok o nej, o ňom,
o tej búrke, ktorá ja vo vnútri mojom.
A o srdci mokrom po daždi,
keď ťa prosím : vojdi
no ty zostávaš vonku, už navždy.
Blesky ožarujú naše srdcia i tváre,
ale nemáš kam ujsť, veď si len v mojej hlave.
Niet v tebe ani kúsok lásky,
preto sa lúčim bozkom do diaľky.
Na čo, aj búrka utícha.
A posledné kvapky dažďa, mi šepocú nežné slová,
a ty zostávaš v mojom srdci zas a znova.
Posledný blesk mi umožnil tvoju tvár vidieť,
nikdy neprestanem na Teba myslieť.
A tak sa končí táto nezmyselná púť,
slzy prestanú tiecť, tie ktoré nebolo ani vidieť,
pretože dážď zmýval ich chuť.
Posledná aktualizácia: 8. 9. 2009 20:05
Dátum vloženia 6. 8. 2009 01:30ovca
Myšlienky
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1762
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti