píšem pre tých čo nemôžu vstať
snívam sen ktorý chcem naplniť
píšem pre tých čo dokážu milovať
aj keď to nemôžeš pochopiť
lebo nevidíš čo nevidia oni
a nepočuješ nepočuté hlasy
chystáš si vlastný záujem
a balíš ho do krabice s časom
píšem o tom čo po búrke nechá samota
kto po skle bez nôh nechodí
vyzliekam slovo nahota
niekým kto možno pochopí
...hoci ich oči plačú
a nik do ich pohľadu nevidí
kropia dnes tvoju tvár
tými najvzácnejšími slzami ...
Dátum vloženia 5. 8. 2009 16:48Madragon Davos
Odpusť mi nevidiaci otec,hluchonemá matka a láska moja jediná
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1287
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Jano1351
pre mňa výborná
5. 8. 2009 19:20 - nickmyname49
Ja súhlasím s Jančim, výborná
6. 8. 2009 10:55 - Madragon Davos (napísal autor básne)
ďakujem vám
6. 8. 2009 12:29 - niklíkov
absolútna paráda
6. 8. 2009 12:35