Kričím na mladosť,neodíď!
Keď prach zavanul ulice
keď padá chmára na líce.
Šepkal to už dych pyramíd
zasypúc sfingám zrenice.
Život má krátke hranice.
Len zľahla mávne šatkou krívd
a zmení krásu mladice
na chlípnosť pobehlice.
Človek sa nevie narodiť,
nehreje ho dych oslice.
Aj preto kričím - neodíď!
Dátum vloženia 5. 8. 2009 16:06Mapi
Smútenie
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1440
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Jano1351
táto sa mi páči z tých 3 asi najviac
5. 8. 2009 19:22