Naša story pokračuje.
Každý deň sa pýtam: „Ako to medzi nami vlastne je?“
Medzi nami za ten čas udialo sa veľa, dobrého aj zlého.
Mnoho však zostalo nedopovedaného.
V ten večer, viem, spravila som veľkú chybu.
Nesiem na tom strašnú vinu.
Stále vidím, ako si sa na mňa pozeral.
Asi si vtedy všetko, čo bolo medzi nami ľutoval.
Smútok a hnev si v očiach mal,
ale na hrdinu si sa predo mnou hral.
O pár dní si mi povedal, že ma máš rád,
ale iba ako kamarát.
Nechápala som, veď si so mnou chcel byť,
či som tvoje slová mala ináč pochopiť?
Pýtala som sa ťa dookola, ako si to čo si hovoril myslel,
pozeral si sa do zeme a mne nič nedávalo zmysel.
Hovorila som ti ako to čo som spravila strašne moc ľutujem,
a že už budem iba s tebou to ti sľubujem.
Sedel si a nič si nehovoril, pozeral si sa všade len na mňa nie,
pochopila som, že nemôžem čakať od teba odpustenie..
Postavila som sa a posledný krát som ťa pohladila,
a tak som sa s tebou rozlúčila.
Začala som nový život bez teba,
kde nebolo ani spomienok na teba.
Tým, že sme sa nestretávali a nič o sebe nevedeli
sa aj tak moje city nestratili.
Ale chcela som už konečne na teba zabudnúť,
tak dovolila som inému do môjho srdca sa vkradnúť.
Bol taký akého by chcela každá mať,
tak som si hovorila, že sa mi podarí znova sa zamilovať.
Zniesol by mi aj modré z neba,
ale nevedel ako mi z hlavy dostať teba.
Musela som sa s ním rozlúčiť,
a tak ďalšiemu vo svojom živote ublížiť.
Išla som na miesto, kde som vedela, že ťa stretnem.
Veľmi som sa bála ako sa ku mne po tej dobe budeš chovať, ale povedala som si, že to risknem.
Z diaľky si ma pozoroval
a ževraj si sa pritom usmieval.
Že sa na mňa pozeráš som ja nevedela,
hľadala som ťa pohľadom, tak moc som ťa vidieť chcela.
Zrazu som ťa zbadala ako stojíš a na mňa hľadíš,
a za mnou sa ísť bojíš.
Naše oči sa po tak dlhej dobe opäť stretli,
a zrazu sa tvoje ústa nesmelo usmiali.
Celý večer sme na seba len pozerali,
ale ísť jeden za druhým sme sa obávali.
Teraz hľadáme pomaly k sebe cesty,
ako to bude ďalej s nami vieš len ty.
Povedal si mi, že nerozumieš mne a ani sebe,
ja si však novú cestu chcem nájsť k tebe.
Budem čakať akú cestu mi ponúkneš,
ako sa nakoniec rozhodneš.
Či mi nám dáš šancu a budeš ma mať rád,
alebo budeš pri mne, ale už iba ako kamarát.
A ja len jedno isto viem,
že ťa už nikdy sklamať nesmiem!
Dátum vloženia 3. 8. 2009 19:30N 
Nedokončená .....
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1277
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti