Basnicky.sk

Je v chladnom objatí nemočničnej izby
za oknom už padajú snehové vločky
dlhé vlasy , sny čo už dávno nemá
pometená malá balerina
ešte žije no duša v nej pomaly umiera
stráca sa nekonečnej tme sveta
láska sa už dávno na ňu nepýtá

bolesti jej sťažujú dýchanie
zažije ešte ranné svítanie
nikto nevie
ešte stále so svojím telom bojuje
skóre je nevyrovnanané

tôny hudby ,do ktorých sa oblieka
jej dnes nebo posiela
tie sa už nesú do ďaleka
izbou sa nesie plachá modlitba

"prosím ťa Pane ja chcem ešte žiť
nedovoľ mojej duši ešte odísť
veď som ešte veľa vecí nesstačila urobiť
dal si mi srdce čo dokáže ľúbiť
prosím ťa o jeden deň potrebujem sa ešte s niekým rozlúčiť

nechaj ma ešte chvíľu na zemi"...
slová jej modlitby vniesli čaro do izby
lásku už kreslí neviditeľné odkazy na steny
odkazy lásky
na nebo už vyšli prvé hviezdy
mesto je už ospalé pomaly usína
no ju k spánku kolíše túžba na neho
pri spomienke na jeho oči ju už nebolí telo

ešte pár hodin a už bude s nim
rozmyšla ako to urobí
už veľa času nemá uzavrela zmluvu musí isť do neba
píše list jemne po papieri klžu slová

malá krehká baletka piše posledné slová
"milujem ťa "
srdce už nevládze pracovať
- vypovedá
jej bezduché telo na zem padá
smrť si po ňu prišla
Boh sa nad ňou skláňa
"prišiel som si po teba
nebuď smutná

urobím z teba anjela
o list sa postarám nebojsa
tak poď som mmou a netráp sa
láska sa o všetko postará"...

ešte naposledy vyriekla
"milujem ťa "
a tak v tichu týchto slov pomaly odišla.