Basnicky.sk

Opat nieco tazke na dusi,
boli ma tazi,tlaci,
za meluzinou na dusi
dychat do rytmu nestacim.

Nie je to choroba,
nie je to virus,
je to hrozna tazoba,
v dusi hnus.

Ten pocit tazkosti,
ryje sa hlboko,
ryje sa do kosti,
ryje sa siroko.

Pomaly sa vkrada,
plazi ako cerv,
uz nemam nikoho rada,
vsade len hlupy hnev.

Hnev nuti dusu umriet,
samotnu a opustenu,
nema kto krv z nej utriet,
ciernu a otravenu.

Klesla az uplne na dno,
pri zachode lezi,
samotu,jed a hnev vidno
a zivot pred nimi bezi...