Basnicky.sk

Ostré jarné slnko,
Briliantu vesmíru zrnko.
Kompozícia jarnej prírody,
Vstúpim na jej abstrakciou zahalené schody.

Konáre stromov vejú vo vetre,
To ich obyvatelia pletú pohybov svetre.
Červíky, chrobáky, drobný hmyz ...
Celé to víri, počuť tichý hvizd.

Čo je to nežnosť?
To konármi kníše milosť.
Čím silnejšie vietor fúka,
Tým rýchlejšie neha uniká.

Začnime ľudia ešte raz, pomaly!
Aby nám krásne spomienky zostali.
Nehýbme sebou ako tie konáre,
Lebo naše srdce skončí na áre.

Čo je to vášnivosť?
Je to pud, hormónov dosť.
Listy stromu by najradšej uleteli ďaleko,
Nechali sa vznášať vášňou sťa pierko.

Treba vždy odliať z jej čaše pomaly,
Olympský nektár na zovreté pery...
Ako keď sa na jar strom prebudí
A miazga po ňom steká sťa po žrdi.

Čo je to dôvera?
Proti nerestiam sveta vzbura.
Primknutosť koreňa k zemi,
Beda ak ju niekto zradí!!!

Tak ako strom sa zlomí a nestojí opäť,
Tak stratenú dôveru nezískate ľahko späť.
Je to slovo abstraktné,
Ale pre ľudí podstatné.

Čo je to láska, to nebo na zemi?
Neha, dôvera a vášnivosť v prúde dní.
Niečo, čo silný vietor pochybností nezlomí,
Studená, mrazivá zima nezničí silami.

Mladý stromček, ktorý zrelým stať sa chce.
Mladé, hnilobou nenapadnuté ovocie.
Eufória tela aj duše,
Cieľ života atašé.