Basnicky.sk

V mojom sne zjavuješ sa stále,
aj ked prichádzaš celkom nepozorovane...
tajne,ako jemný vánok
aby nerušil si môj zasnený spánok.

Ten sen,v ktorom chcem len Teba cítiť
no bojím sa v ňom pozdvihnúť hlavu a odhaliť skutočné city...
Sen,ktorý dáva krásnu nádej nepoznanú
tu nádej z hĺbky tajne srdcom danú
a vždy dokonale zakrývanú...
pod hŕstkou zložitých klamsiev...
pod hŕbou klamlivích másk...
pod horou dokonalých pretvárok...
pod čiernou plachtou každého z nás...

A preto ten strach...

Pre smiech iných,potupu či pád
pre zlobu ľudstva,tyraniu,strach
pre nadvládu zlých,či obrovských strát...

Bojím sa...
ukázať pravú tvár...
ked javíš sa a blížiš ku mne...
Čo teraz?
Tie pohľady,také vražebné z končín záhrobia...
už počujem ten smiech,
čo zo seba vylúdia...
Keď prídeš a objímeš ma....
Mám sa odvrátiť???
Nechať ťa tam stáť???
Veď vieš že ťa milujem no aj to vieš,
že pre nich nie si princ z rozprávky,ako pre mňa...
Že oni v Tebe nevidia tú úžasnú krásu,ktorú vidím ja...
No teraz neviem či zvládnem posmech krutých tvári na ulici,
okamih...
musím sa rozhodnúť...
si stále bližšie a bližšie...
môj strach stúpa...
tie tváre...
v hlave tlmený smiech...
rozhodnúť o vlastnú cenu je objať ťa...
no stále neviem,či to zvládnem...
a je to tu...
rozhodnutie...
ty stojíš pri mne...
tak nakláňam sa a ....................
............................ ..........
......................................
prekonávam samú seba...
objatie,šťastie,nová nádej a viera...
to všetko dáva...
och,tá LÁSKA