duduliatko55
...
Je to len pocit ktory niekedy mavam popri sledovany ciernich labuty pri jazere. s nadejou ze i ja sa v ciernu labut premenim a odletim na lepsy svet. ale moja dusa ostala chladna bola to neuveritelna bolest , ruzu som ty chcel v dazdy doniest ale ty si tam uz nebola.a tak som prisahal na ostrie britvy ze uz nikdy nepripustim aby ma uz tvoje temne drapy lasky znovu nezdraply ako sokol svoju obet.zanedlho pride cas kedy sa ty podakujem a poviem zbohom za ten krasny pocit zufalstva a smutku ktori citim a v ktorom sa topim, je to jak droga bolest na tele je neprijemna ale bolest na dusy je ako krvava uspavanka ktoru si sama spieva pred padom do priepasty bez navratu. ak sa tam ale precalen stretneme tak si kridla vyrobime a viletime spolu do nebies ako ty aniely ktory ta zviedly z cesty priamo do jazera kde si nasla mna
Dátum vloženia 17. 7. 2009 20:35Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2833
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- rohlík
tie gramaticke chyby su tam naschval?nechapem preco ale ak nie, tak by si na mal riadne ale ozaj riadne zapracovat na pravopise
..text je prilis pateticky...same labute, bolest a podobne tomu snad maju dodat nadych vznesenosti...na mna to ale zaposobilo opacne
17. 7. 2009 22:15