Basnicky.sk

Pozrel som sa na zub raz,
uvidel tam čierny kaz.
Tak som si povedal dosť !
Vyliečim tú ústnu kosť.

U zubárky ľudí plno,
rad stál až po Brno.
Kým som bol na rade,
slnko sa topilo na západe.

Sedím v kresle a mám strach,
v duchu som už na márach.
Vŕtačka mi v ušiach zavýja,
moje telo sa bolesťou zvíja.

Viac už asi nevydržím,
ten bolestivý vŕtací režim.
Zubárka konečne zub plombuje,
krutý bôl mňou lomcuje.

Konečne som od zubárky vypadol,
do najbližšieho baru zasadol.
Nesmel som však ešte jesť,
tak som vypil pohárikov šesť.

Keď som doma potom chlieb načal,
prekliaty zub bolieť opäť začal.
Nevedel som, čo mám robiť,
zastreliť sa alebo si to hodiť.

Ja mám však život rád,
len so zubom nie som kamarát.
Mesiac som sa takto mučil,
bolesť zuba znášať učil.

Čo je veľa, to je veľa,
takto sa žiť ďalej nedá.
Pôjdem ja ten zákrok reklamovať,
ruky pred zubárkou zalamovať.

To ste mali vidieť milí moji,
že ona mi ten zub nezahojí.
Vraj si zato môžem sám,
keď sa iba sladkým pchám.

Posledná aktualizácia: 16. 7. 2009 14:02