VanessaFenix
Skutočnosť alebo sen?
Cez prázdniny rodičov už nebavilo byť doma a tak sa vybrali na večernú prechádzku.V televizí akurát dávali horor.
No zachvíľu sa rodičia vrátili a nedovolili nám dopozerať.
Cez noc sa mi akoby v sne udialo pokračovani hororu a vyzeral asi takto:
Videla som prenikavé svetlo a v tom svetle bol čierny tieň.Rozhodla som sa,že tam pôjdem.Spravila som prvý krok.
Zrazu sa začala otriasať zem.Chytro som utekala.Najprv som chcela utiecť niekam inam,ale moja túžba vidieť,čo sa
nachádza v tom tieni bola veľmi silná.Mala som len jediný cieľ-vidieť,čo tam je.Zrazu som sa ocitla v tom tieni.Cítila
som,že som stúpila na niečo tvrdé.Najprv som si myslela,že sú to kamene.Ale mýlila som sa!Stála som na kostrách!
Miestnosť bola plná lebiek a kostier.Ale ani tak ma to neodradilo pokračovať v ceste.Pred sebou som mala dvere.Keď
som tam vošla,uvidela som okrúhli stolček a okolo stolčeka tisíce sviečok.Na stolčeku sedel nejaký muž a povedal mi:,,
Ako sa opavažuješ rušiť môj kľud?´´Neodpovedala som mu.Prešla som okolo stolčeka so sviečkami.Predo mnou boli
ďalšie dvere.Videla som pred sebou prekrásnu vilu a za vilou bol bazén,ktorý vytŕčal spoza rohu.Najprv som sa išla
pozrieť na bazén.Bazén bol plný krvi a v ňom sa kúpali upíri a pozerali na mňa tými hrozivými červenými očami.
Chytro som utekala do vily.Vo vile bolo veľa rakiev postavených do kruhu.Za jednou z rakiev bola hrča.
Dotkla som sa jej.Rakvy sa otvorili a vyšli z nich vychudnuté ženy,ktoré mali veľké krvavé zuby a oči ako
Egypťanky.Začali tak vrešťať,že sa všetko sklo a všetky okná porozbíjali.Ale ani toto nebol dôvod,prečo by
som mala opustiť tento dom.
Otvorila som ďalšie dvere.Z nich vytiekol prúd vody a unášal ma nevedno kam.Voda ma uniesla k žeravej sopke
.Noha sa mi na okraji pošmykla,ostala som visieť doslova na prste.A akoby to nebolo málo,blížili sa ku mne múmie
a chceli ma zabiť,aby vyzerali znova ako pred 3200 rokmi.Povedala som si:,,Radšej umriem v žeravej láve,ako keby
ma mali zabiť a zožrať.Pustila som sa.Najprv sa mi zdalo,ako keby som nikdy nemala dopadnúť.Ale dopadla som
do ohnivého kruhu.Podišiel ku mne vládca mŕtvych,ktorý jedným mávnutím ruky zhasol oheň a spýtal sa ma:,,Vieš,kde sa práve nachádzaš?´´
Ja som nemala ani tušenie,kde sa nachádzam a tak som odvetila:,,Nie,netuším.´´ ,,Si v ríši podsvetia a ak niekomu povieš,čo si videla,čaká ťa..
.´´Ja som sa smelo opýtala:,,Čo?Čo ma čaká?´´ ,,Smrť!´´
Cŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕ´!Zrazu zacengal budík.
Napokon dobre že ma zobudil,pretože by som nechcela vedieť,čo by nasledovalo.
Dátum vloženia 11. 12. 2005 18:49No zachvíľu sa rodičia vrátili a nedovolili nám dopozerať.
Cez noc sa mi akoby v sne udialo pokračovani hororu a vyzeral asi takto:
Videla som prenikavé svetlo a v tom svetle bol čierny tieň.Rozhodla som sa,že tam pôjdem.Spravila som prvý krok.
Zrazu sa začala otriasať zem.Chytro som utekala.Najprv som chcela utiecť niekam inam,ale moja túžba vidieť,čo sa
nachádza v tom tieni bola veľmi silná.Mala som len jediný cieľ-vidieť,čo tam je.Zrazu som sa ocitla v tom tieni.Cítila
som,že som stúpila na niečo tvrdé.Najprv som si myslela,že sú to kamene.Ale mýlila som sa!Stála som na kostrách!
Miestnosť bola plná lebiek a kostier.Ale ani tak ma to neodradilo pokračovať v ceste.Pred sebou som mala dvere.Keď
som tam vošla,uvidela som okrúhli stolček a okolo stolčeka tisíce sviečok.Na stolčeku sedel nejaký muž a povedal mi:,,
Ako sa opavažuješ rušiť môj kľud?´´Neodpovedala som mu.Prešla som okolo stolčeka so sviečkami.Predo mnou boli
ďalšie dvere.Videla som pred sebou prekrásnu vilu a za vilou bol bazén,ktorý vytŕčal spoza rohu.Najprv som sa išla
pozrieť na bazén.Bazén bol plný krvi a v ňom sa kúpali upíri a pozerali na mňa tými hrozivými červenými očami.
Chytro som utekala do vily.Vo vile bolo veľa rakiev postavených do kruhu.Za jednou z rakiev bola hrča.
Dotkla som sa jej.Rakvy sa otvorili a vyšli z nich vychudnuté ženy,ktoré mali veľké krvavé zuby a oči ako
Egypťanky.Začali tak vrešťať,že sa všetko sklo a všetky okná porozbíjali.Ale ani toto nebol dôvod,prečo by
som mala opustiť tento dom.
Otvorila som ďalšie dvere.Z nich vytiekol prúd vody a unášal ma nevedno kam.Voda ma uniesla k žeravej sopke
.Noha sa mi na okraji pošmykla,ostala som visieť doslova na prste.A akoby to nebolo málo,blížili sa ku mne múmie
a chceli ma zabiť,aby vyzerali znova ako pred 3200 rokmi.Povedala som si:,,Radšej umriem v žeravej láve,ako keby
ma mali zabiť a zožrať.Pustila som sa.Najprv sa mi zdalo,ako keby som nikdy nemala dopadnúť.Ale dopadla som
do ohnivého kruhu.Podišiel ku mne vládca mŕtvych,ktorý jedným mávnutím ruky zhasol oheň a spýtal sa ma:,,Vieš,kde sa práve nachádzaš?´´
Ja som nemala ani tušenie,kde sa nachádzam a tak som odvetila:,,Nie,netuším.´´ ,,Si v ríši podsvetia a ak niekomu povieš,čo si videla,čaká ťa..
.´´Ja som sa smelo opýtala:,,Čo?Čo ma čaká?´´ ,,Smrť!´´
Cŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕ´!Zrazu zacengal budík.
Napokon dobre že ma zobudil,pretože by som nechcela vedieť,čo by nasledovalo.
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2403
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- dobromilka
Sedim na schodoch
a nikam nemusím ísť.
Sedím a lúštim záhadu,
ktorá ma spravila lepšou.
Sedím a vidím svet novými očami,
očami zrelej ženy, ktorá opäť ľúbi.
13. komnata otvára mi svoje dvere,
až sa s nimi tajomné vody búria.
Príliv búcha do útesu mojho srdca
a odplaví nános štrku a piesku¨i z najhlbšieho zálivu.
Sedím na schodoch a mám pocit objaviteľa.
Právom, objavila som OPÄŤ LÁSKU.
6. 5. 2007 14:42