jed anjelov sa vzniesol do ničích území
krajín sĺz, svedectiev dávnych tých
upadol do hrobiek kratučko povstalých
mršiny v ktorých hýr červov zmdlie každý dych
neviem, či zrak vzprie sa zas, znova tam uzrie mi
keď svieca zhasína, starcom tým z papiera,
keď sila stráca sa, prameň čo vyviera,
obracia všetku chuť v ústach na škripu prach
vlajkou handra je tá pre mŕtvych na márach
ponecháš nádeji extázu zmieraní
láska vraz vychladne, nenávisť neraní
do slabín zaznieva sek, rozmachu drv a zmel
čo núti padnúť, tlieť, skackať telu pre rozhrechy
zmes z matky života trhajúcich sa tiel
požehnaný mŕtvy, čo nehladá útechy
rozsekaj slabučkých, ukráť im bolesť, zmor
zhoď z tróna krvi tých, kých teší iných trp
od vyčerpaných vziať a silným vsadiť hrb
smieš, z masy si tiež ty, vládneš im, ich si tvor
tu litánie sú, z mrazivých zemí vzkaz
nečakaj naivný, ak nič ťa nespasí
ak dospeješ už tam, v jej objatí si raz
len hniloba a prach s pravdou vždy súhlasí
Dátum vloženia 7. 7. 2009 03:36sebaboh 
Ako sa hovorí: ...
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1260
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti