Kôň už čaká v údolí,
poklušeme cez hory,
až k moru, k moru piesku,
k púšti, čo ju Estacadom volajú.
Už ho v diaľlke vidíme,
už sa k nemu blížime,
noc sadá, noc sadá už,
zdá sa, že v diaľke mihol sa muž.
Estacadom málo ľudí prešlo,
Llano Estacado mnohých život stálo,
zloduchovia koly ináč umiestnili,
počestných pocestných o všetko obrali.
Už ním kráčam celkom sám,
nerád tadiaľ chodievam,cestu viem, už dobre ju viem,
vždy keď ním prejdem, však Bohu ďakujem.
Únava mi na oči sadá,
kôň už nevládze, niečo na zem padá,
dlhú cestu ešte mám pred sebou,
nechcem tu spať, smrť číha blízko.
Už ma v diaľke zeleň víta
, vidím trávu, už aj svitá.
Oproti ma neznámy muž zdraví,
jeden výstrel zaznie
a už ležím mŕtvy.
Llano Estacado aj mňa život stálo,
nebolo to pre nič, zlato je lákadlom,
veľ;ká škoda je to, no mnohí sú hlúpi,
kvôli peniazom z nich hyeny a supy.
Dátum vloženia 6. 7. 2009 03:48Dzejna
Llano Estacado
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1547
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti