dám si za hlt chutnej kávy
ale si dám sluka kvalitnej trávy
len si ľahnem do vane
nestraram sa čo zajtra stane
nápisy na stenách splyvajú mi
nechcem stále skladať skúšky z lásky
veď z nej stále prepadám
zase som na ceste ktorá nevedie nikam
moje telo chce iné a duša kamsi uniká
láska ubohá povedz mi som ti spravila
prišla si nečakané ako lavina
prečo stále meniš pravidlá
píšem ti verše , ktorá v dnešnom svete už neznamejú nič
tak ma prosím chladná samota už nenič
pálim si cigaretu padám do iného sveta
pádam na dno samej seba
asi dúfam , že iba tak sa dotknem "neba "
už som v opojení
neviem či milujem či nenávidím
zo slov sa stali bezcenné korálky
predo mnou otvarajú úplne cudzie svety
premietajú sa mi hlave rozne obrazy
na okno píšem nezrozumiteľné odkazy
bez náznaku nehy
píšem slová po pamäti
"láska ja sa už odpájam
na okne sa hojdá dvenený rám
tvoja fotka tam kedysi bola
spálila som ju a vyhodila z okna
popol z nej ticho padá na chodnik
v duši mi ostal visieť nevypovedaný otáznik
vety , ktoré si čas vypočul
smútok vo mne ticho kvíli
zahadzujem na Teba spomienky
navždy , cigareta v nej tráva pomaly dohorieva
opojenie už pomaly doznieva
budím sa do nového ráno
nič sa nepamätám z včerajšieho dňa
bola som azda "zhulená "
alebo to bola REALITA
fotky vidím pohodené na stole ale sú nejaké iné
akoby boli vystrihnuté ako z cudzieho života ...
*********************************************
"ŠIALENÁ " no predsa ja
životom žhulená...
Dátum vloženia 11. 12. 2005 00:11janka
V OPOJENÍ ... (I)
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1375
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti