Postupne slzy,
či kvapky krvi,
kvapkajú na papier,
kde vyrytých už toľko dier.
Skrývam svoju tvár,
do čierneho závoja,
dám ti zbohom,
ľadový bozk.
PREBUĎ SA!
Zasúvam spomienky,
za hranicu ľútosti,
i minulosti.
Síce to bolí,
premáham slzy,
na ďalší koniec
už nezostali.
Odchádza život,
časť mňa,
nekričím,
neplačem,
neprosím.
Veď keď chceš tak choď,
stroskotala naša loď
za hranicou skutočnosti,
bez ľútosti.
Plakať budem až keď umriem.
Dátum vloženia 25. 6. 2009 18:36SadPrincess 
Teraz nie
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1623
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti